Mentally ill-Chapter Four

20. january 2013 at 14:01 | Shizue Asahi |  Mentally ill
Poznámka Autora: Časovo Gazette môžete spájať s prítomnosťou ale do Divison pridám/zamením piesne ktoré boli v predošlých albumoch, aby ste sa potom nečudovali že prečo sú tam pesničky z NIL-u , TOXIC-u etc.
Chapter Four.


Bolo krátko po pól ôsmej večer a ja som si akurát bral kľúče od auta, ktoré boli položené v predsieni na komode. Tesne pred tým ako som si obliekol svôj kožený kabát a otvoril dvere, som venoval pohľad miestnosti oproti. Za obrovským stolom sedela sama. Pohľadom skúmala mnoho plných mís s jedlom no ani jednej sa nedotkla. Len nemo sedela. O pár sekúnd k nej pristúpili dve slúžky ktoré sa jej začali prihovárať a pri tom rukou ukazovali na pestrí výber jedla. Pousmial som sa, viem že o ňu bude postarané.

Vyšiel som mramorovým krátkym schodišťom do prednej záhrady a zabočil ku garáži. Vycúval som na príjazdovú cestu a rýchlim driftom prešiel na hlavnú. Míňal som domy, ulice až nakoniec som prišiel do mesta. Bolo krátko po desiatej večer a tak cesty neboli až také preplnené, ale o tom že by som prišiel do štúdia na čas, som mohol len snívať. Keď už som bočil do predposledného bloku pred štúdiom, zazrel som Kaiove a Aoiové autá v spätnom zrkadle. Pousmial som sa. U Aoia je rekord že sa vôbec dotrepal, včera mal určite hardparty , keď už mal tie slávne narodeniny. Bude sa to musieť ísť dnes zapiť. Zaparkovali sme do podzemných garáží.

"Nazdar oslávenec!" Bratsky sme sa objali. "Aký bol flám?"
"Ani sa nepýtaj, dnes som mal poriadne nervy."
"Nechce sa ti upratovať ten bodrel?" Pridal sa Kai.
"No to nie je ten najväčší problém."
"A?" Nechápal som.
"Vôbec nič si nepamätám!" Nahodil zúfalý face.
"Nieže by si bol rád, možno si si urobil najväčší trapas." Podpichoval ho Kai.
"To by mi bolo jedno, ale neviem aké babenky som tam mal."
"Alebo lepšie povedané, nevieš čo si s nimi mal."
"Ale to je pri Aoiovy úplne jasné, že čo." Nahodil som unudený face. Aoi bol ako kniha, všetko sa v ňom dalo prečítať a vytušiť. A najhoršie bolo, že sa nikdy nepoučil, obsahoval stále tie isté slová a riadky.
Náš rozhovor prerušilo vchádzanie ďalšieho auta. Podľa typu sme hneď vedeli, že je to Uruha. Zaparkoval hneď vedľa môjho a natešený z neho vystúpil. Ešte ani nezabuchol dvere a už kričal. "Všetko najlepšie Aoi! Ideme zapiť?" Kai len prevrátil oči. "Veď si naliaty už teraz." Poznamenal.

V štúdiu sme sa všetci rozvalili na gauče akoby sme práve zdolali najvyšší vrch sveta. V podstate sme aj, štúdio bolo na najvrchnejšom poschodí budovy a výťahom sme to s Uruhom nechceli riskovať. "Bože...Uruha...už...nikdy...neslop.." Dychčal Aoi. Uruha ktorý sa ani netrafil na gauč ,ale rozvalil sa na zem len ospravedlňujúco zdvihol ruku.
"Konečne po dlhej dobe som niečo urobil pre moje nohy." Usmieval sa Kai. Jediný. V tom sa dvere rozrazili a v nich stál Reita. " Meškám?"
Všetci sme na neho pozreli vražedne. "Zradca, šiel výťahom."
"Máte problém? Veštko najlepšie kámo."
"Vďaka." Povedal s tvárou zaborenou vo vankúši.
"Prečo nenahrávame?" Nahodil nechápavý výraz.
"Lebo sme zomreli." Odpovedal Uruha, tiež tlmene lebo mal tvár otočenú do zemi.
"Aha, tak odpočívajte v pokoji." Odpovedal Reita a šiel si do šatne odniesť batoh.

Keď už sme sa ako tak spamätali z vyčerpania, sadli sa si za stôl s kávou v ruke a cigaretou a začali preberať náš nový album, Divison. Grafickú stránku sme ešte vôbec nemali vymyslenú, len názov názov už bol odsúhlasený.
"Musíme sa najprv zhodnúť, čím chcem aby bol ten album charakterizovaný." Navrhol som.
"Myslíš aby boli piesne na jedno kopyto?"
"Nie tak úplne, ale aby mali podobné hlavné myšlienky, aby bolo z nich cítiť to isté." Premýšľal som, ako to správne vyjadriť.
"Názov je v celku neurčitý, takže si môžeme vybrať, čo chceme, akú divíziu chceme."
"Na toto som ja nikdy nebol dobrý, mne zavolajte až sa bude preberať hudba." Zdvihol ruky Reita, akože sa vzdáva.
"Nie! Je to náš spoločný album a budeme sa na tom podieľať všetci rovnako." Zastavil ho Kai.
"Správne Suzuki, počúvaj lídra kapely." Pridal sa aj Aoi.
"Okej ,okej. Čo mám povedať?"
"Čo by si chcel na obale? Nezávisle od jadra."
"Čo ja viem? Ženy?" Povedal prvé čo ho napadlo.
"Ale to nie je zlý nápad!" Ozval sa Uruha.

"Ženy?" Nadvihol obočie šéf. Bol fajn, bol vtipný ale vedel sa zachovať podľa situácie. Ťahal nás zo šlamastiky ale nebolo koncertu po ktorom by sme sa spoločne nenasmiali. Jednoducho bol súčasť rodiny.
"No japonské ženy, samozrejme. V kimonách, ako sedia na vode alebo zrkadle. Niečo také si predstavujem." Povedal som za nás všetkých , čo sme vyhútali.
"To vôbec nie je zlý nápad! Typujem že sa zrodil v hlave buť Suzukiho alebo Shiroyami, keď že sú to ženy." Prižmúril oči na Reitu a Aoia.
"No vlastne áno, ale to ostatné domyslel Uruha."
"Beriem to chalani! Už len zložte zo desať hitov a ide sa predávať." Natešene sa zdvihol od stola a šiel si zobrať svoje obľúbené saké.
"Zo desať?"Šepol som umučene.
"No aby sa to predávalo tak by malo byť aspoň desať songov." Kopol do seba prvý pohárik.

"Fajn." Zabuchol som dvere šatne a oprel som sa o ne. Pozrel som sa na chalanov ktorý sedeli na gaučoch.
"Ja zložím 7 piesní." Obetoval som sa. "A vy si podeľte zvyšok."
"Ja zložím tak maximálne štyri." Povedal Uruha. "Aj to sa musím fajne strieskať."
"Ja a Aoi viac ako po jednej nedáme." Povedal Kai.
"Ja som len na hudbu." Zdvihol ruky Reita. "A navyše som vymyslel obal stránky."
"Fajn. Aj tak máme 13 songov. To by mohlo stačiť." Počítal som.
"Šéf nám dal dva mesiace, musíme to stihnúť." Pripomenul Kai.
"Dobre, o dva mesiace nech tu vidím 13 songov s textom aj hudbou."
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Kirawa | Web | 20. january 2013 at 15:27 | React

čo sa mi páčilo zo všetkého najviac? "Zomreli sme." "Aha, tak odpočívajte v pokoji." - toto ma riadne pobavilo :D no som zvedavá na ďalšiu kapitolu...

2 Tina | Web | 20. january 2013 at 19:01 | React

Fakt hezké! :))

3 Aki Yukio | Web | 20. january 2013 at 19:08 | React

To bolo úžasné... rýchlo ďalšiu časť prsím :DD Neviem sa dočkať :33

4 Nami Inakaze | Web | 22. january 2013 at 16:29 | React

Tak to je něco... opět se těším na další díl jako mimino na vánoce..:D

5 Kaiso Okami No Kurayami | 22. january 2013 at 22:27 | React

"zomreli sme". " aha tak odpočívajte v pokoji" ....to ma dostalo :-D rychlo pis ďalšiu časť lebo sa neviem dočkať :-D ^^

6 Saki | Web | 23. january 2013 at 19:09 | React

Tie dialógy boli skvelé xDD Viem si ich v tej situácii živo predstaviť :D Táto poviedka je fakt dobré, sorry, že som nekomentovala jednotlivo minulé dieli, ale všetky som ich prečítala len včera a nechcelo sa mi písať ku každému, že to bolo skvelé :D Ale ešte ti musím pochváliť v minulom dieli ten opis záhrady, awww, ja milujem takéto podrobné opisy spojené s pocitmi a ešte aj tá melancholická nálada...*-*

7 Bara-chan | Web | 24. january 2013 at 22:13 | React

Juu, úžasný díl :D U těch rozhovorů jsem nemohla :D myslím, že by to tak mohlo být i doopravdy :D a Reita... to je zabiják :D jeho hlášky... :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement