Mentally ill-Chapter One

13. december 2012 at 21:25 | Shizue Asahi |  Mentally ill
Prvá kapitola sľúbenej poviedky. Dúfam že sa bude páčiť! ^^
Chapter One.

Slová stratili všetok význam. Moje ,už navždy nemé ústa sa opäť otvoria. Dýcham a jemne vydýchnem. Nevydám ani najmenší zvuk. Opäť. Začujem vrzgot dverí. Akoby som nevidela nič, len tmu a krv. Fľakaté steny. Lesklý nôž. Čierna maska. Pomaly zatvorím oči. Opäť je tam. A už nikdy neodíde. Tá istá apatia, už nikdy neodíde.
Nevnímam slová ,ktoré matne zachytávam. Sústredím sa na bielu stenu predo mnou, jej symetria , ako plátno na moje spomienky. Chcem na ne zabudnúť, no vždy keď sa na tú stenu pozriem, akoby som ich tam vyrývala. Nezmazateľne. Ruky pevnejšie zaryjem do bielej obliečky na posteli. "Choď preč!"

"Ako je na tom?" Blonďavý chlapec sa pozrel cez otvorené dvere na červenovlasé dievča. Mala neprítomný pohľad, ktorý upierala pred seba, no ničoty.
"Nie veľmi dobre ,od doby čo k nám prišla, sa jej stav nezlepšil." Smutne konštatoval doktor. "To sa nám ešte nestalo, po pól roku liečby."
"Vezmem si ju domov."
"Prosím?"
"Počuli ste. Sme síce nevlastný súrodenci, ale pár rokov sme spolu vyrastali. Poznám ju, pomôžem jej."
"Iné prostredie by jej očividne pomohlo, ale je to veľké riziko." Konštatoval doktor, a sponad hrubé okuliare sa pozrej na dievčinu. Jej vychudnuté telo a prázdna tvár ho nútila váhať. Zvládne to?
"Zvládnete to?"
"Verím že áno." Otočí pohľad od doktora opäť na dievča. Musím.

"Slečna Asahi?" Sestrička ma jemne chytí za plece. Automaticky ním trhnem. Neznášam akýkoľvek dotyk. Od vtedy. Sestričku to nijak nerozladilo, aj keď sa naďalej dívam pred seba a neodpovedám, a prečo? Slová sú nepodstatné. A nepotrebné.
"Zbalila som vám všetky vaše veci, zajtra odchádzate domov." Pri poslednom slove som spozornela. Domov? Aké smiešne, pre mňa je toto slovo mŕtve spoločne aj s jeho významom. Prestalo existovať. A nenávratne sa stratilo vo večnosti. Sestrička nečaká na moju odpoveď, zvykla si na moje ticho. Pochopila ma. Alebo skôr pochopila situáciu. Netuším a vlastne, ma to ani nezaujíma.

"Môžem na moment?" Počul som hlas za sebou. Otočil som sa od doktora, s ktorým som bol v kancelárií a podpisoval prepúšťacie papiere."Ste Takanori Matsumoto?"
Neodpovedal som, len som sa zdvihol zo stoličky. "Čo potrebujete?"
"Myslím, že by bolo vhodnejšie ísť na chodbu." Naznačil. Doktor súhlasne kývol a ďalej vypisoval papiere.
"O čo ide?" Opýtal som sa, keď sme stáli na chodbe pri automate. Muž si najprv kúpil kávu a sadol na lavičku. Rukou ukázal na voľné miesto vedľa. Začínal som byť nervózny. Keď videl moje podkupovanie nohou, pochopil. Odpil si z kávy a začal. "Týka sa to vašej sestry."
"Nevlastnej." Automaticky som ho opravil. Odignoroval to.
"Pracoval som na jej prípade. Páchatelia nikdy neboli dolapení."
"Áno, to viem."
"Mali sme dosť jasné dôkazy, ale bohužiaľ na súde neobstáli. "
"Prečo?"
" Netuším , musia poznať niekoho z vnútra. Dajte si pozor. Sú stále na slobode, a nemyslím si, že svoje dielo, chcú nechať nedokončené. Nech bol ich zámer akýkoľvek."
"Dobre." Odpovedal som stroho. Vedel som, že sa Shizue pokúsili zabiť. Ale nenapadlo ma, že to môžu skúsiť opäť. O to viac ju chcem mať pri sebe. Muž sa zdvihol z lavičky a prázdny pohár od kávy hodil do koša. Keď už stál vo dverách , opäť sa na mňa otočil. "A situáciu neuľahčuje ani to, že ste spevák, pán Matsumoto."

Čas som nevnímala. Nevnímam. Jediné zmeny ktoré som pocítila boli, že stena začína šednúť až nakoniec tmavnúť. Ale spomienky sa mi na nej odohrávali. Znova a znova. Stále dookola. Tá neznáma tvár ktorá spôsobila toľko bolesti. Bolesti, slovo plné horkosti. Plné citu. Plné niečoho čo necítim. Čo nepoznám. Pocity. Dokázali spôsobiť len zlo. A ľudia sa nimi nechajú riadiť. Aké hlúpe.
Svoje slabé telo som prinútila aby si ľahlo. Potrebovala som zmeniť uhol pohľadu. Strp bol vždy osvietený svetlom z ulice. A nostalgia sa zas opakuje.

Večer som sa musel stretnúť s Reitom. Potreboval som to všetko premyslieť. A vypiť si. Výnimočne. Sadol som si do nášho boxu. Pár minút po mne prišiel.
"No nazdar." Prisadol si. "Čo sa deje?"
" To bude na dlho." Odpovedal som. Pochopil. "Dve whisky prosím!"

Po asi šiestom poháriku, keď už vedel celú historku uprene premýšľal. "Ruki, fakt v tom nie je nič viac?"
"Čo?" Nechápal som.
"No nehovor mi , že si tú nevlastnú sestru berieš k sebe len preto, lebo ste rodina a je ti jej ľúto." Pobavene povedal. "Nechci ma rozosmiať."
"Hovoríš, ako by si ma nepoznal."
"No mäkkota si teda riadna, ale až také charita?!"
"Sme rodina, a prenasledujú ju."
"A ty si Superman a zachrániš ju, už len čakám kedy vytiahneš modré tričko a elasťáky."
"Ha ha."
"Čo je? Hovorím pravdu, ty si spevák, nie osobný strážca."
"Chcem jej pomôcť."
"Aj tak skončíte v posteli."
"Nie! Sme predsa súrodenci preboha!"
"Nevlastní."
"To je jedno! Reita nie každý je taký ako ty."
"Každý nie, ale teba poznám."
"Dobre, táto téma je uzavretá!" Začal som si brať kabát zo sedačky. Odchádzam, toto nemá význam.
"Fajn. Keď si za tým tak stojíš a si si istý, choď si. Sprav to. Pomôž jej. Podporím ťa." Uľavilo sa mi. Otočil som sa.
"Vďaka."
"Keď skončíte v posteli, ja som to hovoril!"
"Krista Reita!"

Strop opäť začal blednúť. Miestnosť sa stávala známejšia. Jasnejšia. Svetlejšia. Prišlo ráno. Po ďalšej prebdenej noci. Viečka som mala ťažké, chcela som ich zatvoriť. Lenže spánok bol zo všetkého najhorší, pretože obrazy mojich spomienok tam boli najčistejšie a najživšie. Nechcem sa tam vrátiť. Už nikdy. Nikdy. Prosím.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Bajule-chan x3 | Web | 14. december 2012 at 19:52 | React

Dokonalost!:)Už se těším na další!:)

2 Aki Yukio | Web | 15. december 2012 at 15:46 | React

To bolo krásne.. tak dokonalé :3 Už sa teším na ďalšiu časť :)

3 Kirawa | Web | 15. december 2012 at 20:11 | React

zatiaľ to vyzerá dobre.... ale ešte raz napíšeš pól namiesto pol - tak do teba hodím papuču - je pol roka, pol dňa , pol mesiaca a severný alebo južný pól.... jasné?! xD

4 Shizue Asahi | Web | 16. december 2012 at 11:49 | React

[3]: som na 9 kapitole (vo worde) a všade to mám s pól :DDDDDD priprav si papuče :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama