Enormous virus

22. december 2012 at 13:58 | Shizue Asahi |  One-chapter fanfictions
Po dlhšej dobe pridávam ďalšiu jendorázovku ;).


Nebezpečná blízkosť ktorá medzi nami bola stupňovala nervozitu, ktorú som pociťovala a ešte viac som sa pritlačila o hranu stola. Ruki ku mne neprestával pristupovať bližšie a bližšie a stále nespúšťal zo mňa pohľad. Ako ani ja z neho. Naše nohy sa preplietli, boli sme na sebe nalepený. V jeho šatni. Pramienky jeho, už dnes tmavých vlasov som videla detailne, sklopila som zrak. Bol pri mne tak blízko. Musel cítiť ako nekontrolovateľne sa moje ruky trasú, ako môj zrýchlený dych naráža do jeho hrude, ako stále viac a viac uhýbam pohľadom. Jeho bledé, teplé a jemné prsty uchopili moju bradu a prinútili ma opäť naviazať očný kontakt, ktorý som nechcela. Ubíjal ma. Ničil ma. Zabíjal ma. Svojou dokonalosťou , jeho oči bol odraz jeho duše, vedela som z nich čítať ako z otvorenej knihy a to ma ničilo. Pretože som poznala pravdu, pravdu ktorú som nechcela poznať.

"Nedokážem to v sebe dusiť. " Jeho hlas v mojich ušiach znel ako božská hudba, ale zároveň ma ubíjal, pretože som vedela, čo chce povedať ďalej. A hlavne čo tým myslel. Znovu otvoril ústa, no než z nich opäť stihol vydať čo i len hlásku. Umlčala som ho jemným dotykom môjho ukazováka, ktorý som mu priložila na pery. Dosť.

"Nehovor to." Takmer nečujne som šepla. Opäť chcel otvoriť ústa no ja som prst na jeho pery pritlačila pevnejšie.
"Mia je kamarátka. " Konečne som sa naňho pozrela. Okamžite pochopil, nie pre tón môjho hlasu, nie hlasitosť, akou som to vyslovila, ale vďaka slzám ,ktoré mi stekali po lícach.
Zlomená sama sebou a pocitom viny, ktorý ma neznesiteľne dusil som nemyslela na nič iné ako len odísť preč a nechať ich spolu šťastných. Nech vidím Miu šťastnú.

Na zem dopadli kvapky. Kvapky sĺz. Jej bledomodré oči sa naplnili horkými slzami. Cítila zradu. Zradu od človeka, ktorému verila najviac na svete. Nemohla uveriť ,čoho sa práve stala svedkom. Pritisla sa chrbtom o stenu a ticho plakala. Poodchýlené dvere ktoré viedli do šatne však naďalej sledovala.

"Ruki, pusti ma."Triasol sa mi hlas ale zaprela som sa do jeho hrude svojou rukou. Ostal .................smutný? Čakala som hnev, odpor, výsmech, aroganciu ale smútok? Nie, toto mi nerob Ruki. Netráp ma, takto to bude lepšie, pre nás oboch.
Zovretie tiel v ktorom sme obaja boli ,povolilo. Ruki sa mierne odtiahol dozadu a sklonil hlavu. Nebyť tejto situácie, dala by som čokoľvek aby som sa opäť mohla pozrieť do je ho priezračných očí. Ale teraz nie, vlastne už nikdy nie. Nemôžem.

Nečakala som kedy zaváha on alebo ja, musím odísť, teraz. Rýchlo som sa odtisla od hrany stola na ktorom som bola pritlačená a rozbehla sa preč. Ucítila som dotyk na svojej ruke. Vedela som že je zle. Než som sa stihla spamätať, obaja sme ležali na studenej dlážke šatne. Jeho rýchli dych mi prezrádzal že je nerozhodný, že ho niečo trápi. Očividne čítal z mojich vystrašených uslzených očí, že viem čo má v pláne. Ale bolo to len zdanie, záblesk. Pretože od toľkého vyčerpania, smútku a straty som bola úplne mimo. Súvislosti, ktoré by mi za iných okolností pripadali primitívne jasné, teraz boli pre mňa ako otázka, na ktorú nik nepozná odpoveď.

Jeho jemné pramienky vlasou som ucítila na lícach a nevediac čo príde, som zatvorila oči. Naše pery sa spojili, v jeden nádherný, dlhý, túžobný a zakázaný bozk. Čakal som naozaj dlho, netuším ako som to dokázal vydržať, celé roky. Chutila presne tak, ako som si predstavoval, zmyslene. Zakázané ovocie chutí najlepšie, a pri nej, to platí tisícnásobne.

Po dlhom vzájomnom bozku som sa však spamätala prvá ja. Uvedomila som si, čo sa práve stalo. Vlastne čo sa práve deje. Chcela som sa od jeho tela a pier odlepiť, zaprela som sa dlaňami do jeho hrude a snažila sa ho odtlačiť. Márne. Bol jednoducho silnejší. Nakoniec náš bozk predsa len skončil, a ja som mala pocit, akoby zo mňa niečo vytrhli, niečo čo mi patrilo.

"You are my instability, I'm your enormous virus." Zašepkal mi do ucha tesne pred tým, ako ma opäť pobozkal.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Bajule-chan x3 | Web | 22. december 2012 at 14:21 | React

Wau:O Teď mi je líto, že je to jenom jednorázovka:/ Suprový:)

2 Aki Yukio | Web | 22. december 2012 at 16:15 | React

Tak dokonalé ako vždy... :33

3 Saki | Web | 22. december 2012 at 18:41 | React

Aww, opäť som rada, že som si našla čas si toto prečítať, lebo znova len môžem zopakovať, že mi to stálo zato ^^ Páči sa mi, že sa tu nehráš na žiadne láskou prekypujúce vzťahy, ale napíšeš to s tou tichou depresívnou atmosférou. Vážne sa mi to páči >3

4 Bara-chan | Web | 22. december 2012 at 19:30 | React

Moc se mi to líbí :) Píšeš opravdu krásně a poutavě :)

5 Tsuki-chan | Web | 22. december 2012 at 19:51 | React

to posledne co jej zasepkal do icha to sa mi velmi pacilo :-) krasna jednorazovka :-)

6 Yuki-chan | Web | 22. december 2012 at 21:19 | React

Woohoo! Perfect! :D Milujem tieto tvoje romantické jednorázovky! ♥ Kekeke...

7 Ame | Email | Web | 22. december 2012 at 23:04 | React

Nádherně procítěné :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement