Colors

27. november 2012 at 13:23 | Shizue Asahi |  One-chapter fanfictions
Musím byť naozaj veľmi naivné dievča. Verím tým, ktorých milujem. Aj keď oni nemilujú mňa. Nebolo to tak dávno, čo som spoznala život po všetkých stránkach. Od ružovej po čiernu. Bielu. Modrú. Hnedú. Zelenú. Akákoľvek farba vás napadne, poznám ju. Pretože všetky farby, sú moje spomienky.

"Už neplač." Hladí ma po vlasoch.
"Neplačem." Odpoviem.
Ach, nikdy som nevedela klamať, ani jeho ani seba.
Neodpovie. Objíme ma. Vie ,že to potrebujem.

"Som tu." Uistí ma.
Akoby som bola len v sne a on bol len výplod fantázie, ktorý ma uisťuje že existuje.

Chýba mi tak neskutočne. Blúdim očami po oblohe. Jar je dávno preč. Jeho najobľúbenejšie obdobie. Naše najobľúbenejšie obdobie. Horúce slnko ma nenechá vydýchnuť.
"Čakám ťa."

Na naše spoločné chvíle spomínam rada, sú to moje jediné šťastné spomienky. Nebála som sa toho čo bolo ani toho čo bude. Boli sme spolu a šťastní. A to nám stačilo. Vždy bude.
Stále cítim jeho mužnú vôňu, silné objatie, jemné pery. Jeho oči vidím na každom, kto sa na mňa usmeje. Stále je so mnou.
Nikdy neodišiel.

Farby.
Pamätám si všetky jasne a detailne. Poznám ich chuť aj vôňu. Ich silu aj myslenie.
Poznám ich.
Najšťastnejšie spomienky sa vždy viažu na červenú. Vždy som sa na nej smiala. Neznášam červenú.
Moje vlasy sú totiž červené a nikdy sa mi nepáčili.
Boli proste, červené. Až kým neprišiel on. Reita.

"Máš prekrásne vlasy." Neskonalý romantik. Možno práve preto som sa doňho zamilovala. Ktovie. Možno do tých čokoládových očí, silných rúk, bielej šatky. Všetkého.
Bol dokonalý. Stále je. Vždy bude.

Nočné svetlá Tokia. Biela a čierna. Deň a noc. Ja a on.
Nekonečné rady vysokých ružových stromov dávali čierno-bielemu svetu farby. Dokázali ma neskutočne fascinovať. Každá voľná chvíľka, ktorú sme mali, sme presedeli pod Sakurami. Ružová.

"Drahá." Ucítim horúci dych na svojom krku. Jemne ma strasie. Nepotrebujem sa otočiť. Viem ,kto stojí za mnou. Zatvorím denník, do ktorého si už však dávno nepíšem. Čítam ho. Len tak, pospomínať si.
"Áno?"
"Dnes spomínania stačilo." Jemne mi denník vezme z rúk a položí ho na sklenený stôl za mnou.
"Tie časy sú dávno preč."
"Viem." Usmejem sa. Časy, ktoré sa miešali s neistotou, stratou, odlúčením a bolesťou sú preč. Nenávratne. Žijeme si pokojne. Šťastne. Spolu.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Bara-chan | Web | 27. november 2012 at 15:02 | React

Moc krásná povídka, líbí se mi :) Krásně napsané i děj... :)

2 Saki | Web | 27. november 2012 at 20:23 | React

Poviedka je veľmi pekná, obzvlášť ten nápad s farbami; really like it. Tiež sa mi páči, že je to tak kratučké a nie zbytočne slohové. Nestráca to tú atmosféru, budem sa snažiť udržať si tento neurčitý pocit.
Inak vážne prepáč, že som pozabudla na tvoju žiadosť o SB. Veľmi rada ju prijmem xDD

3 Yuki-chan | Web | 27. november 2012 at 20:42 | React

Och, také krásne romantické! ^^ Asi sa roztopím! ♥♥

4 Kirawa | Web | 29. november 2012 at 20:35 | React

to je vážne krásne :3

5 Nataly ^ ^ | Web | 30. november 2012 at 21:02 | React

Ááá..muhehééé.. happy end!.. Milujem happy endy! .. ^^.. Veľmi pekná poviedka.. Najprv som si myslela, že skončí zle.. Teda do posledného momentu som bola o tom presvedčená..a nakoniec sa stalo čosi úplne inéé!.. Kyááá =3.. Neznášam, keď niekto ukončí poviedku zle xD..*vole, tak prečo si potom písala ty sad end?!*..ééé..ehehe...

6 Aki Yukio | Web | 30. november 2012 at 21:33 | React

Krásne, úžasné.. Ako vždy :33 teším sa na ďalšie :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement